Ekológia konope II.

Ekológia konope II.

Kontrola buriny

 
Po vysiatí semena konopy na pole, možno pozorovať jednu z najväčších ekologických výhod tejto rastliny. Počiatočný rýchly rast konopy a hustota samotnej rastliny zamedzuje rastu burín a hubí dokonca aj bodliaky. Konopa siata pestovaná na vlákno potláča burinu takmer na 100%. Z ekologického hľadiska to má nasledovný význam:
 
  • za normálnych podmienok pestovanie konopy nevyžaduje použitie herbicídov, čo je jasná a dôležitá ekologická výhoda v porovnaní s inými plodinami,
  • samotná konopa je extrémne citlivá na herbicídy. Dokonca aj zbytky herbicídov v pôde z minulých rokov spôsobujú, že konopa slabšie rastie. Tí, čo chcú pestovať konopu musia narábať s herbicídmi veľmi opatrne počas celého rotačného cyklu,
  • konopa potláča burinu tak dokonale, že len málokedy sa stane aby burina dozrela. Takáto kontrola buriny má pozitívny vplyv aj pre nasledujúcu rastlinu v rotačnom cykle.
 

Eutrofizácia a erózia pôdy

 
Potenciálne nebezpečenstvo erózie pôdy spôsobené rôznymi plodinami je kritériom pre index vyjadrujúci eutrofizáciu jazier a vodných tokov. Aj tu konopa siata pôsobí pozitívne vďaka dvom aspektom. Po prvé, vďaka vysokým hektárovým výnosom na pestovanie konopy stačí relatívne malá plocha. Po druhé, zhruba tri týždne po vzídení semien (v polovici alebo na konci mája) konopa poskytuje dokonalé pokrytie pôdy a tri týždne po žatve, na začiatku septembra, zbytky stoniek po máčaní na poli, pôsobia efektívne proti pôdnej erózii. Vzápätí sa vysievajú oziminy. Takto je pôda počas nasledujúcej zimy chránená pred eróziou v maximálnej miere.
 

Pôdna štruktúra

 
Vysoký stupeň pokrytia pôdy a rozvetvený koreňový systém konopy, prenikajúci hlboko do pôdy má ďalšie ekologické výhody. Rastlina poskytuje tieň, kvalita pôdy vzrastá, prevzdušnenie a vlhkosť pôdy sa zlepšuje a darí sa pôdnej faune. 10 – 20%-ný nárast hektárových výnosov zimnej pšenice, ktorý hlásia farmári, ktorí vysiali pšenicu po konope, je výsledkom najmä zlepšenej pôdnej štruktúry a potlačenia burín. 
 
Podľa správ holandskej spoločnosti Hempflax, konopné polia, vďaka zlepšenej pôdnej štruktúre, na jar schnú lepšie a prehrievajú sa skôr ako ostatné polia, čo umožňuje skoršiu sejbu ďalších plodín. Zlepšené prevzdušnenie pôdy tiež hrá dôležitú úlohu pri skoršej sejbe.
 

Výživa

 
Organický farmári zistili, že požiadavky konopy na výživu sú dosť veľké. Konopa vyžaduje veľké množstvo dusíkatých hnojív, okolo 80 – 120 kg na hektár, čo je ale v limite odporúčania Nemeckej agentúry pre ochranu prírody, ktorá neodporúča používať viac ako 120 kg/hektár dusíkatých hnojív.
 
Dôležitým faktorom pre ekológiu poľnohospodárstva je hrozba presakovania dusíka do spodných vôd. Aj s týmto problémom sa konopa vysporiadáva. Vďaka svojim dlhým koreňom (až dva metre) je rastlina konopy schopná zužitkovať aj nespotrebované zvyšky dusíka v pôde a tým zminimalizovať nebezpečenstvo presakovania do spodných vôd. Keďže pre rastlinu konopy je žiadúce postupné uvoľňovanie dusíka do pôdy, ideálne sú pre ňu organické hnojivá ako tekuté hnojivo a maštaľný hnoj.  Zvyšky organického materiálu ako listy a korene, po žatve zostávajú na poli a po zaoraní predstavujú dôležitý zdroj výživy pre nasledujúce plodiny.
 
 
Zdroj: Prečo nie konopa? | Ekológia konope